ximera

Zamilovany. Ach aky zamilovany bol tento mlady muz.
Kazdy den to dokazoval ako sebe, tak aj tej vyvolenej princeznej, ktoru si tak dokonale vybral z davu ludi.
Den co den ju cakal pred skolou. Jeho usmev bol tym prvym, co uvidela, ked prekrocila prah skolskej budovy.
Jeho ruky boli takmer rychlejsie ako slnecne luce - pravda ked bolo slnko vidiet. V momente boli zahrabane v jej krasnych, dlhych a vonavych vlasoch.
Miloval ju ako len muz dokaze milovat zenu. Vlastne - ako len muz dokaze milovat dievca.
A ona sa zdala by stastnou...

Jedneho dna toto krasne dievca vyslo zo skoly, no po vlasoch ju hladilo slnko a usmieval sa na nu niekto uplne iny.
Povedal jej, ze ma jej priatel pre nu prekvapenie a poslal jeho, aby mu ju priviedol, lebo inak by vsetko pokazil.
Krasne dievca slo s neznamym, pretoze vedel priatelove meno a pocas rozhovoru to vypadalo tak, ze pozna aj jeho obycaje. Doverovala mu. Stala sa chyba.
O desat minut na to pred skolou stal jej priatel.
Dnes sa jej nedockal...

Este v ten isty den zazrel mlady parik na hladine rieky telo dievcata. Tvar mala nadhernu a pokojnu, akoby spala. Bola vsak mrtva.

Na druhy den umreli traja ludia niekolko-minutovym zasahom jedineho cloveka. Ten clovek stal den predtym presne o takomto case pred skolou a cakal na usmev, ktory vidaval kazdy den.
Napokon sa pokusil sam si vziat zivot. Znicil vsak len telesnu schranku. Jeho dusa odtvedy neustale putovala po svete a bola nutena pozerat sa na stale nove stastne pary, ktore sa na seba usmievaju, hladia si do oci a vyznavaju lasku.
Jedine po com tuzil bol usmev, ktoreho sa nedockal ten osudny den pred skolou.
A uz nikdy ten usmev nezazrel...