ximera

V krajine pri dalekom mori zil Peter. Spoluziaci ho volali aj Cierny Peter, lebo mal v zivote neskutocnu smolu.

Ked sa narodil, takmer umrel, pretoze sa narodil poriadne predcasne.
Ako rastol a ucil sa rozpravat, padol jedneho dna z hojdacky na piesok pod nou, a ako zdvihol hlavu, hojdacka mu napalila priamo do cela. Zacal koktat.

Ako sestrocny sa takmer utopil v mori, ked bol s kamaratmi lovit morskych jezkov. Napokon ich priniesol domov v pomerne hojnom mnozstve - napichanych vo vlastnych chodidlach.

Takto sa to s Petrom vlieklo uz pomerne dlho, az do toho osudneho dna.


Rano vstal ako obycajne. Umyl sa, obliekol, popravil si postel a siel sa opalovat. Boli totiz letne prazdniny. A tie, az ste to este nevedeli, su aj pri mori :-)
Ako lezal na plazi, prisla na neho neskutocna unava a zaspal. Ked sa vecer zobudil, kozu mal celu spalenu a bolo mu neskutocne zle. Bol dehydratovany a bezvladny. Mal pocit, ze musi kazdu chvilu umriet.
Vtom sa pri nom zjavil muz. Rozpraval velmi dobre jeho rodnym jazykom, aj ked vobec nevypadal ako domaci. Sepotom sa vyjadroval o niecom velkom a Petrovej ulohe v tom. Peter tomu nedokazal venovat pozornost. Omdlel a ked sa o pat minut prebral, bol celkom fit. Koza bola zdrava, dehydratacia pominula a on v udiveni odkracal smerom k ostrovu medzi dalsimi troma ostrovmi. Na jeho vrchole bol majak a v nom jeho otec. Kazdy vecer chodil do tohto majaku pozorovat otca pri praci. A dnesny den nemienil vynechat. Svojou prihodou sa planoval zaoberat neskor.

Ked vysiel na majak, s udivom zistil, ze mu akosi pribudlo sily a pruznosti. Koktavo teda poprial otcovi dobry vecer a pozeral sa za lucom svetla, ktory pomahal zatulanym rybarom trafit k brehu.
Ako tam tak stal, mal pocit, ze vo velmi velkej vzialenosti videl akusi siluetu. Bola to zena a akoby cela z ladu. Pretrel si oci a pozrel sa znova. Nic tam nevidel.

Ked z majaku odchadzal, nesikovne spadol do vody a mal pocit, ze sa zacina topit. Nechapal, ako mu tak rychlo mohol dojst kyslik. Ale snazil sa dostat k hladine co najrychlejsie a tomuto detailu nevenoval pozornost.
Ked sa konecne vynoril, zamrazilo ho. A to doslova. Nemohol sa ani pohnut. A pri sebe pocul zensky hlas: "Uz raz si dnes zachraneny bol. A budes zachraneny i teraz. Stal si sa dnes poslom prorokov. Vaz si svoje postavenie. Si nateraz jediny na celom svete. A dlho jedinym budes."
Peter sa nechapavo odcitol na brehu a snazil sa zapamatat si miesto, na ktorom sa mu to stalo.
Vecer, ked prisiel domov, rozpovedal obe prihody rodicom.

A rodicia mu uverili.
Nieleze nadvihol oboch rodicov vlastnymi rukami, akoby boli pierka, ale im aj vyrozpraval obe prihody tak, ze by to ani najlepsi spisovatel sveta nebol dokazal lepsie a uchvatnejsie.
A co je dolezite - uz vobec nekoktal.